Toňa Revajová:
Rok Sivka ohniváka
Vydalo: Trio Publishing, a. s., Bratislava 2018
Ilustrácie: Juraj Martiška
Počet strán: 96
Presne pred piatimi rokmi mohla detská duša pookriať a priam dostať krídla, pretože spisovateľka Toňa Revajová vydala knihu pre deti s titulom Rok Sivka ohniváka. Prozaička je slovenskému čitateľovi skutočne veľmi známa, debutovala v roku 1983 prózou Vraveli proroci, že bude tma v noci. Medzičasom napísala ďalších štrnásť čitateľsky veľmi obľúbených kníh. Najvýznamnejšie i najznámejšie z nich sú Pol prázdnin s tetou Kolieskovou (1989), Denník Majky z Majáka (2001), Johanka v Zapadáčiku (2012), Túlavý braček (2022). Najnovším prozaickým počinom Tone Revajovej je beletria pre deti O druhej v malej telocvični (2023). Ešte dodávam, že autorka detských kníh pôsobila najmä ako novinárka a v súčasnosti aj rediguje beletriu pre vydavateľstvá SLOVART a IKAR.
V próze pre deti Rok Sivka ohniváka je hlavnou postavou malá Anna, nie však Anka, Anuška či Anička, ale jednoducho seriózne i dospelo Anna. Je to dievčatko, ktoré sa v piatich rokoch naučí čítať. Autorka aj malá Anna milujú čítanie i samotné knihy a ich spoločnú lásku naznačuje i text na zadnej obálke knihy: „Jedno sa však nezmenilo. Anna ešte stále číta knihu za knihou a niekoľko ich dokonca aj napísala.“
Na deväťdesiatich šiestich stranách a zároveň v jedenástich kapitolách Toňa Revajová prostredníctvom malej Anny dokazuje, ako veľmi dobre pozná detskú dušu. Riadi sa heslom: „Píš krátke a zrozumiteľné vety!“ Krátke vety však nie sú obsahovo chudobné, práve naopak, sú veľavravné a zrozumiteľné i jasné pre detského čitateľa. Spisovateľka sa dokonale vžila do duše milého a rozumného päťročného dievčatka, o čom svedčí aj nasledujúca ukážka: „Malá Anna sedí na zemi a nevníma nič okrem domina.//>>Čo robíš, Anna?<< spýta sa Magdalénka.//>>Slová!<< povie malá Anna a nadšene zopakuje: >>Robím slová!<<///>>Aké slová?<< chce vedieť Magdalénka.// >>Takéto, pozri: Ma-ma. Do-ma. Le-je.<<//>>Aha, dobre,<< prikývne staršia sestra“ (s. 15). Anna miluje písmenká, skladanie slabík do slov, skladanie slov do viet a je úctyhodné, že sa sama v piatich rokoch naučí čítať.
Po prvom i druhom čítaní knižky Rok Sivka ohniváka sa utvrdzujem v tom, že v detsky čarovnom videní sveta autorka čerpala zo svojich pedagogických skúseností, keďže niekoľko rokov učila na prvom stupni. Veď malá Anna čaká v škôlke na pravé školské časy, v materskej škole iba prečkáva, pretože ten skvelý a zaujímavý svet ju postretne až v školských laviciach. V materskej škole sa zoznamuje s malým chlapcom, ktorý sa volá Jožko Vrana. Chlapec sedí na veľkom hojdacom koni a nikoho na svoje miesto nikdy nepustil – okrem malej Anny. Dievčatko mu dá meno Sivko, pretože je sivý, a ohnivák podľa vtáka ohniváka, keďže Sivko má v Anninej predstave krídla a môže lietať ako vtáčik.
Malá Anna sa v šikovnosti i múdrosti veľmi podobá na Matildu z pera Roalda Dahla. Aj ona je výnimočnou i nadanou mladou osobou, tu sa však akákoľvek podobnosť končí, pretože Revajovej hlavná hrdinka nemá telekinetické schopnosti, má skvelú rodinu, disponuje bohatou fantáziou a je neskutočne dôstojná a vyzretá na svoj vek: „Malá Anna urobí všetko, čo jej Jožko Vrana kázal. Vystrie sa v sedle a cíti sa ako kráľovná.//>>Rozhojdám ťa, chceš?<< ponúkne sa Jožko Vrana. Malá Anna pokrúti hlavou. Nebude sa hojdať ako malá. >>Iba si ho vyskúšam.<< Ani sa nepohne, len sedí vysoko nad ostatnými deťmi“ (s. 8).
Predsa len dievčenský a detský element sa prejaví počas čarovného sviatku – Vianoc. Keď Annina staršia sestra Magdalénka dostane od starej mamy z Kanady najkrajšiu bábiku na svete, mladšia hrdinka po nej jednoducho zatúži: „Malá Anna cíti, ako sa jej po lícach rozbehli slzy.//Až vtedy Magdalénka položí balík na stoličku pred sestru.//>>Toto všetko je tvoje! A ešte máš prekvapenie ako dom.<<…// >>Nech je tam jeden prvácky zošit a malilinká bábika. Prosím!<< zašepká.//Otvorí oči a hneď ich zasa tuho zažmúri. Neverí, že sa jej nesníva. Je tam hŕba prváckych zošitov. Celý balík. 10 kusov, prečíta si.//Je tam najkrajšia bábika na svete – taká ako Magdalénkina“ (s. 49). Milé a detsky invenčné prirovnanie aj expresívne kladne zafarbené epitetá ozvláštňujú text, ktorý tak pôsobí plastickejšie, uveriteľnejšie i živšie.
Detské šibalstvo sa odrazí aj v správaní sestier k poľskej pestúnke Marii. Raz jej už ušli, keď na ne dávala pozor a dočítame sa aj o tom, čo sa stane po druhýkrát: „Nakoniec k nim prišla Dorotkina mama. Na lavičke už nebolo miesto, ostala stáť. Stála tak dobre, že Maria na deti vôbec nevidela.//>>Ideme!<< zavelila Magdalénka.//Vzala za jednu ruku Dorotku a za druhú malú Annu a rozbehli sa“ (s. 59).
Za veľmi zaujímavé považujem skúsenosť malých dievčat s tehotnou mamou: „Mama je unavená. Písala s Magdalénkou úlohu a varila večeru. Bola v práci a celý deň v brušku nosila sestru.//Každý deň ju nosí do práce. Potom zasa prídu. Magdalénka a malá Anna dúfajú, že je to sestra“ (s. 23). Dievčatá fantazírujú a rady privítajú do svojej dievčenskej partie sestričku, no meno majú napokon vymyslené pre chlapčeka.
Následne je veľmi pôsobivé sledovať stretnutie detských postáv s novým životom: „Najprv sa zobudí Magdalénka, potom teta Eva.//Teta Eva si sadne.//>>No baby!<< povie slávnostne.// >>Na mamu to v noci prišlo. Teraz už možno aj… <<//>>Čo na ňu prišlo? << rozkričí sa malá Anna. >>Čo sa jej stalo? << … Je to naozaj braček. Uvidia ho o tri dni. Je úplne maličký. Mama ho má v posteli. Spí. … Malá Anna prinesie kanadskú bábiku a položí ju bratovi vedľa hlavy. >>Keby plakal, tak mu daj toto, << povie mame“ (s. 80 – 81). Z textu srší nekonečná láska i neuveriteľná neha a rodina je ešte pevnejšia ako kedykoľvek inokedy…
Kontrastom narodenia je skúsenosť so smrťou, ktorá je v tomto diele stvárnená naozaj lyricky a s typickou láskavosťou k detskej duši: „Na druhý deň dostane malá Anna Libuškin šlabikár.//Otvorí ho a znova zatvorí. Potrebuje niečo vedieť.//>>Mami? Keď Libuška začne odznova, tak… Dostane nový šlabikár?<<//Mama musí o odpovedi porozmýšľať.// >>Alebo jej tento vrátim? << položí malá Anna ďalšiu otázku.//Magdalénka pokrúti hlavou.// >>Môžeš si ho nechať, Anna. Libuška ti ho poslala, lebo… sa premenila na anjela. <<//>>Ako sa jej to podarilo?<< čuduje sa malá Anna.//Magdalénka vie, ale nechce sestru rozplakať.// >>Niekedy sa to stáva, << povie.// >>Keď je dieťa veľmi, veľmi dobré? << spýta sa malá Anna.//Už aj Magdalénka mlčí.// >>A musí byť aj často choré, << báda malá Anna ďalej“ (s. 39). Neskôr Anna šantí s Libuškou ako anjelom vo svojom sne, čo dokresľuje aj atmosféru blížiacich sa vianočných sviatkov. Čas harmónie, lásky, priateľstva, mieru, pokoja i duchovna.
Dômyselne a veľmi osviežujúco pôsobí hra autorky so slovíčkami: „Šlabikár by sa mal správne volať slabikár, zistí. Podľa slabík. Keď pôjdem do školy, opýtam sa, či sa to nedá nejako opraviť“ (s. 40). Anna sa takto stavia do úlohy malej invenčnej jazykovedkyne. Naozaj milo i múdro vyznieva fakt, že dievčence poznajú rozdiel medzi rokom a školským rokom a vedia, komu čo prináleží: „Malá Anna i Magdalénka majú ružové líca. Už vedia, že nie je rok ako rok.//Starý rok sa skončí v decembri a nový sa začne v januári. O necelý týždeň. Ale to deti vôbec nemusí zaujímať.//Lebo detský rok sa volá školský“ (s. 54). Určité dôležité vety, ktoré stvárňujú prežívanie malej Anny, sú zvýraznené tučným písmom a modrou farbou.
V závere konštatujem, že kniha Rok Sivka ohniváka je skutočne hodnotnou prózou pre deti od štyroch rokov. Určite však poteší aj rodičov či starých rodičov detí pri spoločnom čítaní. Celý príbeh dotvárajú roztomilé ilustrácie Juraj Martiška a spolu s textom Tone Revajovej tvoria nádhernú symbiózu. Malá Anna predstavuje jednu z najkrajších detských postáv všetkých čias. Keď ju po roku trpezlivého čakania napokon do školy odmietnu zapísať, lebo do šiestich rokov jej chýbajú dva mesiace, statočné dievčatko každý deň príde do školy a chodí tam, až kým neobmäkčí srdce riaditeľa. Stane sa prváčkou. Nie nadarmo kniha hneď po vydaní získala od Bibiany a Slovenskej sekcie IBBY ocenenie Najkrajšia kniha jesene 2018. O rok nasledovala Cena Bibliotéky 2019 a napokon v roku 2020 prišlo významné ocenenie – zápis na Čestnú listinu Medzinárodnej únie detskej knihy (IBBY). Právom sa próza Rok Sivka ohniváka dočkala aj rozhlasového spracovania. Ako autorka prezradila v rozhovore pre denník Pravda po prevzatí Ceny Bibliotéky: „Táto cena je vlastne poctou statočnému dieťaťu.“ A ako hovorí autorka dnes: „S malou Annou som sa ešte stále nerozlúčila. Rok po vydaní knihy som napísala rozhlasovú hru Rok Sivka ohniváka a potom ešte desaťdielny seriál rozhlasových večerníčkov Malá Anna a Sivko ohnivák. Veľmi si vážim, že ho načítala umelkyňa, ktorú roky obdivujem, Emília Vášáryová. Takisto citlivú interpretáciu Táne Radevy – tá zasa načítala Sivka na audioknihu. Okrem besied ma často ako „súčasť“ obľúbeného scénického čítania Barbory Zamiškovej pozývajú na literárne podujatia (naposledy sme boli v júni na Kukfeste v Dolnom Kubíne, najbližšie budeme v septembri v Bardejove). Ale viac ako akákoľvek pocta sú pre mňa vyznania detí, napríklad od tretiačky Sáry: „Toto je najkrajšia kniha, akú som čítala.“ Alebo od mamy Megy a Hanky: „Už viem toho vášho Sivka naspamäť, šiesty raz ho čítame.“ A najmä od profesorky Zuzany Stanislavovej: „Rok Sivka ohniváka je kniha, ktorá by mala byť v každej rodine a malo by ju čítať každé dieťa. … Primerane vtipná, primerane smutná, hlboko ľudská.“
