František Ruščák:
V množine života
Vydalo: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov
Rok a miesto vydania: Bratislava 2022
ISBN 978-80-8202-195-3
Začiatkom tohto roka sa v obchodoch na knižných pultoch objavila tretia básnická zbierka Františka Ruščáka s titulom V množine života. Autor je slovenskému čitateľovi dobre známy, veď debutoval v roku 2016 svojou poéziou s názvom Láska má tvar štvorrozmerný. O tri roky nadviazal na svoj debut zbierkou básní So sebou a s vami. Neodškriepiteľným faktom je, že František Ruščák je nielen básnik, ale aj uznávaný jazykovedec a obľúbený vysokoškolský pedagóg.
Knižku tvorí štyridsaťdeväť tematicky veľmi rôznorodých básní. Autor poeticky reaguje na rôzne sociokultúrne udalosti, akým bol vznik nového slovníka v básňach Silencio v podriečí či Pohľad. Taktiež sa nevyhýba pálčivým a aktuálnym témam ako napr. koronavírus v básni V stíšení nádej. No na druhej strane v zbierke nájdeme aj osobné výpovede starého otca, venované vnučke Letícii v básni Pamodaj šťastia, lavička a vnukovi Markovi Maxovi v básni Keď sa človek narodí… Autorovi však nie je cudzia ani v súčasnosti veľmi populárna ekologická téma v básni Triáda les, ktorá vyniká výraznou obraznosťou. Samotná básnická zbierka má názov V množine života, čo naznačuje tematickú pestrosť, veď ako v matematike máme v množine kladné i záporné čísla, tak v poézii autor vyjadruje širokú škálu emócií, ktorými odpovedá na prírodné, sociálne, kultúrne i osobné aspekty života.
Básnik František Ruščák nepredstavuje exhibicionistického experimentátora, práve naopak… Čitateľovi sa predstavuje ako skúsený poet, ktorý vo svojich tradičných viazaných veršoch pokračuje vo svojej snahe citlivo zachytiť obraz života i oslavovať život ako taký… Nie je to poézia vášňou zmietanej bytosti, ale vyniká tichom, múdrosťou a rozvážnosťou. Určite to však nie je nudné a bezvýznamné ticho, ale veľavravné gesto bystrého pozorovateľa, ktorý dokonale ovláda básnické remeslo.
V poézii Františka Ruščáka dominujú časté apoziopézy, ktoré dokresľujú a znásobujú atmosféru básní: „v množine života priamka nie je odvesna,//nerátaj v ňom straty – rozbité poháre,//pravda sa nedelí len podľa odvahy…“ (z básne V množine života). Práve tie dávajú čitateľovi priestor na vlastnú interpretáciu a nesú v sebe silu neukončenej výpovede. V už spomínanej básni Triáda les sa dvakrát objavujú i proziopézy: „čo rastú zhora – zdola…;//… spálené, zrezané a bo nevedia, čo činia…,//… a pritom iných vinia. Prinášajú posolstvo dobre premysleného i domysleného tvrdenia. I vďaka týmto znakom je v autorovej tvorbe veľmi dôležitá pointa, ktorá je majstrovsky vykreslená. Aj tento fakt demonštruje kvalitu básnikovho rukopisu.
Estetickú funkciu v poézii zrelého básnika vytvárajú aj opakovacie figúry, napr. anafora v básni V množine života: „Aj spiaci strom spí len zdanlivo,//aj deň sa krája bez zvyškov času,//aj noc otvára svoju čiernu dlaň,“ a epizeuxy v básni Stačí…: „Stačí sa raz obrátiť správnym smerom//a vtedy zarodí jalový strom,//stačí ťa raz osloviť pravým menom//a zaplní sa láskou aj prázdny dom.//Stačí sa raz pozrieť priamo do očí.“ Zosilňujú a podčiarkujú nevšednú autorovu poetiku a sú nositeľmi hodnotného posolstva.
V básnickej zbierke V množine života sa objavujú alúzie z kultúrneho, duchovného i umeleckého života, napr. postava z gréckej mytológie, ktorá sa objavuje aj ako symbol: „Orfeus spieva farebné tóny//na notovej palete.“ (z básne Láska je báseň); postava zo slovenskej rozprávky: „a neraz si chcela byť//princeznou Maruškou,“ (z básne Pamodaj šťastia, lavička); významný maliar a zakladateľ výtvarného smeru: „práve dopíjam kávu s kubistickou hladinou,//na ktorej Picasso namaľoval dúhu,“ (z básne Pohľad) i biblizmy: „chlieb náš každodenný//daj nám, Pane,“ (z básne Každodenný…). Svedčia o autovej rozhľadenosti, vzdelanosti i po dovolávaní sa životných hodnôt. Slovné spojenie „s kubistickou hladinou“ predstavuje aj nádherný a originálny epiteton.
Autor je miestami hravý, čo demonštruje práve duchaplné laškovanie s významami slov: „a míny zmenia sa na Míny všade,“ (z básne Kontradikcie) a „z lásky sme robili šaškoviny,//aj keď sami sme boli šaškami;“ (z básne Na vlnách retro…) Je to výrazný dôkaz majstrovstva umelca, ktorého celoživotným pracovným nástrojom bolo slovo. Slovo ako zrkadlo emócií, slovo ako tvárny materiál na vyjadrenie aj tých najoriginálnejších myšlienok. Spisovateľova poézia „vonia“ človečinou, ľudskosťou, prekypuje etickými zásadami a je poznačená inšpiráciou z rodného Zemplína.
V závere konštatujem, že poézia Františka Ruščáka nie je prvoplánová, i preto má všetky umelecké predpoklady na napísanie ďalšej hodnotnej básnickej zbierky, akým je aj recenzovaná publikácia. Pravdou je, že spomínaná kniha poézie je venovaná najmä kultivovanému čitateľovi, ktorý ocení intelektuálnu poéziu. Bežného čitateľa básní však môže osloviť svojou úprimnou a srdečnou výpoveďou. Mne osobne v knižke chýbajú pôsobivé ilustrácie, ktoré by dotvárali celkový dojem i pôžitok z komplexného umeleckého diela. No i napriek tomu som si istá, že básnická zbierka V množine života si nájde ušľachtilého čitateľa, ktorého poteší osobitá oslava života. Určite z nej bude mať obohacujúci estetický zážitok. Verím, že v budúcnosti sa Františkovi Ruščákovi podarí vydať rovnako excelentnú básnickú zbierku aj s ilustráciami. Má na to všetky schopnosti.